Nela Maraloi

IMG_4209Nosenie detí mi doslova učarovalo. Síce dnes na obdobie niekoľkohodinového intenzívneho nosenia už len spomínam, no stále mám doma zopár nosičov a šatiek, ktoré prachom nezapadajú :-) Hlavne však mám troch spokojných (z toho ten najväčší 6-ročný je už bývalý nosenec) nosenčekov, s ktorými sme spoločne objavovali nespočetné benefity a krásy nosenia.

Nosenie mi dalo voľné ruky, možnosť tráviť so svojimi deťmi viac času, možnosť vziať ich so sebou takmer kamkoľvek a ukázať im môj svet, zvládať spolu každodenné činnosti doma či vonku, pomohlo nám zlepšiť dojčenie a dojčiť bábo kedykoľvek a kdekoľvek takpovediac za pochodu a diskrétne, zvládnuť choroby či horúčky a v neposlednom rade priviedlo do môjho života množstvo skvelých ľudí, nových priateliek a jednu výnimočnú rovnako-nosičovo-šialenú parťáčku, spoločne s ktorou sme vdýchli život nášmu projektu iCarry.

Na cestu poradenstva ma postupne priviedla túžba podeliť sa o moje poznatky a skúsenosti spojené s nosením detičiek, ale hlavne s rôznymi nosičmi.

Už pár rokov v rámci individuálneho poradenstva pri nosení pomáham s výberom toho najlepšieho a najvhodnejšieho nosiča, učím nosiť správne, využívať potenciál ergonosičov na maximum… snažím sa priblížiť všetkým rodičom praktické prackové nosiče a tým im odhaliť to úžasné čaro nosenia a možnosť prežiť so svojimi detičkami magické momenty aj celkom bežné dni v dokonalej blízkosti…

Ale takéto krásne – a pre mňa svojím spôsobom úspešné a naplnené dni neboli u nás samozrejmosťou. Neboli dokonca ani výnimkou, pravdupovediac som niečo podobné predtým ani nezažila…

Pri mojom prvom bábätku – synčekovi, som totiž o nosení nevedela absolútne nič…

Už od prvého dňa sme zažívali vzájomné nepochopenie, frustráciu, stres… Ja okrem toho bezmocnosť a zúfalstvo z pocitu, že sa neviem postarať o vlastné dieťa, že sa naň neviem naladiť, netuším čo odo mňa chce a necítim k nemu ani tú samozrejmú okamžitú bezhraničnú materinskú lásku…

Bola som sklamaná, že svojho malinkého hladoška nedokážem nakŕmiť dostatkom vlastného mliečka, nevediac, že to nieje len hlad po mliečku, ale aj hlad po intenzívnom kontakte a dotykoch vlastnej mamy a že nosenie by mi vyriešilo aj tento problém. Väčšinu času sme boli zavretí doma, až na obedné kočíkové prechádzky určené na spanie, no mnoho krát sme sa z takejto prechádzky narýchlo vracali domov, lebo synček neutíšiteľne plakal a spať nechcel či nemohol.

Každý deň som netrpezlivo vyčkávala, kedy sa manžel vráti z práce. S malým na rukách, lebo veď večer bol už z celého dňa unavený, vynervovaný a plakal takmer nonstop. Pozerala som z okna každú minútu a moje zúfalstvo narastalo do obrovských rozmerov… Potrebovala som niekoho, kto ma čo i len na chvíľku zbaví toho bremena, ktorým bolo moje vlastné milované a vytúžené dieťatko.

Ubolené a vyťahané ruky, boľavý chrbát, únava a depresia. To boli moji každodenní spoločníci.

Doma neporiadok, navarené bolo len keď prišla pomôcť moja sestra alebo mama… V záchvate bezradnosti som si kúpila aj nosič – teda správne povedané klokanku, ale malý v nej vytrvalo plakal (dnes sa mu už nečudujem) a neskôr nechcel byť ani v drahom turistickom nosiči, a tak som sa na celé “nosenie” vykašlala a zaškatuľkovala som si ho ako novodobý výmysel a predraženú hlúposť, ktorá u nás doma proste nefunguje a nikdy fungovať nebude…

Až kým neprišlo ďalšie bábo…

Zrazu bolo potrebné sa postarať o dvoch – o novorodenú dcérku aj o dvojročného synčeka.

Prvé dni som nechápala, ako to iné viacdetné mamičky môžu zvládať a túžila som sa naklonovať. A potom som v zúfalstve naviazala malinkú dcérku do elastickej šatky a odrazu som mala voľné ruky a všetko sa dalo zvládať akosi lepšie a šikovnejšie.

O pár týždňov sme skúsili Manducu, ktorú som si kúpila na odporúčanie kamarátky, no tento nosič mi vôbec nesedel a ja som zatúžila vyskúšať iný, nájsť pre mňa pohodlnejší, dokonca som neskôr na výlety potrebovala nosič aj pre synčeka… začala som si sama vyhľadávať všetky možné dostupné informácie o rôznych ergonosičoch, pýtať sa na osobné skúsenosti a porovnania a keď mi nikto nevedel poradiť alebo informácie pre mňa neboli dostatočné, kúpila som si postupne ďalšie a ďalšie nosiče viacmenej len zo zvedavosti …

A tak sa zrodila moja vášeň k celoprackovým nosičom, ktoré mám veľmi rada pre ich praktickosť, jednoduchosť, rýchle nastavenie a v neposlednom rade aj pre ich pestrú ponuku na trhu. 

Svoje tretie dieťatko - dcérku Stelu - som prvý krát naviazala do šatky ako 5-dňovú a nosíme sa dodnes. Od 4 mesiacov už len v ergonomických nosičoch, aj keď dovtedy bola vyslovene len a len šatková :-). Napriek trom odnoseným deťom sa stále aj na poli ergonosenia mám čo učiť a robím tak neustále - aj vďaka mojím skvelým priateľkám/poradkyniam v iCarry.

Keď čítate tieto riadky, možno ste tiež na začiatku cesty nosenia vášho dieťatka alebo výberu vlastného ergonomického celoprackového nosiča. My v iCarry vám ponúkame na tejto ceste pomocnú ruku. Vďaka svojim skúsenostiam vás dnes dokážeme touto cestou previesť rozumnou skratkou. Pomôžeme vám vyznať sa v neprehľadnej spleti nosičov, ušetríme vám hodiny drahocenného času stráveného vyhľadávaním informácií, poradíme na čo sa pri výbere zamerať a aké sú možnosti výberu. 

Posnažíme sa, aby vás netrápila neistota a pochybnosti, či ste naozaj vybrali to najlepšie pre svoj malý poklad. A hlavne – aby vás to veľké množstvo rôznych nosičov neodradilo od nosenia samotného… 

Vaše dieťatko sa môže učiť a poznávať svet z tej najkrajšej perspektívy – z bezpečia a objímajúcej istoty vašej náruče, ktorá však bude pre vaše voľné ruky a maximálne pohodlie vás oboch tvorená skvelým ergonomickým nosičom.