Martina

IMG_2567Zodpovedná príprava

Už keď som čakala svoje vytúžené bábätko, prvorodeného Matúška, vedela som, že chcem nosiť. Ako zodpovedný teoretik som si poctivo naštudovala knižky Koncept kontinua a Kontaktné rodičovstvo a chystala sa na vzťahovú rešpektujúcu výchovu. Kúpila som si prvú šatku a Manducu, o ktorej som sa dočítala, že ju všetci majú a teda musí byť top:) Matúško bol v pôrodnici snáď to najkľudnejšie a najspavejšie bábätko. A tak som naňho len zbožne hľadela a na piaty deň ho odniesla domov, predstavujúc si, že tá materská dovolenka asi naozaj bude dovolenkou...

 

...sme doma, a bum!

So spánkom akoby utlo. Zaspával iba na rukách, spal iba kým som ho držala, nechcel byť u nikoho iného, len u mňa. Veľmi rýchlo som začala pochybovať, či nerobím niečo nesprávne, keď mi bábo nespinká 3 hodinky vkuse položené v postieľke/kočíku a je viac hore ako spí. Domácnosť v bordeli, ja som takmer celý deň nejedla, čo som len sedela so spiacim dieťaťom v náručí, prípadne sa snažila ho uspať a na varenie samozrejme ani pomyslenia. Tušila som, že riešenie môže byť v nosení, mala som však rešpekt pred viazaním tak malého bábätka do šatky a len nesmelo som si to skúšala doma pred zrkadlom podľa videí. Nakoniec som sa odhodlala si domov zavolať poradkyňu pre nosenie, ktorou bola mimochodom práve naša Barborka Zajacová. Tá ma uistila, že viažem správne a odvtedy sme sa už nosili deň čo deň. To mal Matúško 17 dní. 

 

Nosenie mi zmenilo život

Odvtedy už bolo všetko inak. Na začiatku som nosila skutočne veľa, niekedy len s prestávkami na prebalenie a krátke pozorovanie sveta medzi spánkami. Zrazu bolo času oveľa viac, nehladovala som, mala som viac energie a mala som dve voľné ruky, kým Matúško spal. Spočiatku som sa vychádzok von bála a nosila len doma. Von sme pár krát vytiahli kočík, ale stačilo mi len niekoľko vystresovaných návratov s plačúcim dieťaťom, ktoré som v treskúcej zime nemohla vytiahnuť z fusaku a nakúpila som nosičské oblečenie. A tu nastal úplný pocit slobody. Už som nebola izolovaná doma, nerátala, kedy asi Matúško bude musieť spať, aby som sa stihla včas vrátiť, jednoducho, keď to potreboval, zaspal na mne a často som ani nevedela, že už "uspávam". Keď bol hladný, ponúkla som mliečko priamo v šatke a bol opäť spokojný. Kúpila som druhú šatku a tak prepadla prvej závislosti, šatkám od slovenskej značky Sestrice, na ktoré nedám doteraz dopustiť.  

 

Manduca pre tatina

Partner ma v nosení odjakživa podporoval a sám chcel nosiť. Keďže šatkovať sa neodvážil, vyskúšali sme kúpenú Manducu, Matúškovi sa však nepáčili nožicky vnútri v novovložke a teda Manducu sme obratom predali. A tu začalo naše skúšacio-predávajúce obdobie. Nedarilo sa mi totiž nájsť ten správny nosič. Zatiaľ čo v šatke mi Matúško kľudne spal alebo kukal do sveta, v nosičoch sa mu nepáčilo. Až štvrtý pokus bol úspešný a keď mal dva a pol mesiaca, začal sa nosiť aj v nosiči u tatina. Už vtedy ma prvý krát napadlo, že toto všetko som si mohla ušetriť, keby len bolo miesto, kde sa dajú všetky tie nosiče vyskúšať.

 

Od nosenia k poradenstvu

A tak sa teda začala moja druhá závislosť - skúšanie rôznych značiek nosičov, testovanie ich výhod a nevýhod, dennodenne som si čítala otázky a odpovede v skupine Nosíme naše deti, až som zistila, že vlastne už odpovede na otázky často poznám. Keď som zistila, že v dohľadnej dobe sa organizujú kurzy poradenstva pri nosení, hneď som sa prihlásila a získala tak svoje dva certifikáty - V bavlnce a Ergonosenie. Rozmýšľala som, čo ďalej a keďže som skôr introvert, ako aj môj Matúško a na vedenie skupinových podporiek som si netrúfla, začala som s individuálnym poradenstvom. Videla som, že často sa rodičia pýtajú práve na nosiče a tak som kúsok po kúsku rozširovala svoju zbierku, až dosiahla terajších vyše 60 kusov:) Poradenstvo ma veľmi bavilo a nabíjalo ma energiou vidieť, koľko rodičov spokojne v nosení pokračuje a užíva si vďaka noseniu omnoho harmonickejší vzťah so svojim bábätkom.

 

Kde jeden končí, druhý začína

Matúško si naplnil svoju potrebu nosenia a keď sa naučil chodiť, takmer zo dňa na deň sa prestal nosiť. Od 1,5 roka sme sa nosili skutočne už len veľmi príležitostne a za veľké úplatky od chtivej mamy:) To už však bolo na ceste naše druhé dieťatko, dcérka Ela, ktorá sa teraz už 6 mesiacov šťastne nosí. Prvý krát som ju naviazala už na tretí deň v pôrodnici a odvtedy sa nosíme deň čo deň. Nosenie mi umožňuje omnoho viac sa venovať Matúškovi a zároveň napĺňať potrebu Elušky byť pri mame. 

 

Fullbucklemama! 

Nuž a keď mi jeden jarný večer napísala Fullbucklemama, či by sme neskúsili spoločný projekt, ktorý jej nedáva spávať, dala mi chrobáka do hlavy, neodolala som... A nespávame už ani jedna a je tu naše spoločné dieťatko iCarry:)

Pevne verím, že aj vďaka iCarry si mnohí z Vás nájdu cestu k spokojnému a pohodlnému noseniu, ktoré bude vyhovovať Vám aj Vášmu dieťatku, aby ste si spoločné chvíle mohli užívať v čo najväčšej pohode a láske.